Učitelia materských a základných umeleckých škôl, vychovávatelia v družinách i nepedagogickí zamestnanci si môžu vydýchnuť. Vláda včera schválila návrh, aby ministerstvo financií uvoľnilo vyše 4,6 milióna eur na päťpercentné zvýšenie ich platov. Sľubovaný nárast miezd by tak mali pocítiť už pri najbližšej výplate vo februári. Samosprávy však varujú, že vlaňajšia úprava financovania cez normatívy spôsobí mnohým školám problémy.
Zvýšenie platov všetkých zamestnancov v školstve, o ktorom vláda rozhodla ešte v decembri minulého roka, si celkovo vyžiada až 68 miliónov eur. Zatiaľ čo učiteľom na základných a stredných školách zvýšili priamo tarifné platy, ostatní by si mali prilepšiť prostredníctvom účelovo viazaných prostriedkov. Schválených 4,6 milióna eur je prvou časťou z balíka 18,4 milióna eur, z ktorého bude vláda štvrťročne čerpať na zvýšenie miezd zamestnancov školských zariadení v pôsobnosti samospráv.
„So Združením miest a obcí Slovenska sme sa dohodli, že to budeme financovať po štvrťroku,“ potvrdil minister financií Peter Kažimír. Uvedená suma sa rozdelí medzi samosprávy. Obce a mestá, ktoré sú zriaďovateľmi základných, materských, umeleckých a jazykových škôl, ale aj školských jedální, klubov detí či centier voľného času, dostanú takmer 4,26 milióna eur. Zvyšok sa ujde vyšším územným celkom, ktoré majú v krajoch na starosti najmä stredné školy.
Ako Kažimír upozornil, ďalšie uvoľňovanie peňazí na zvýšené mzdy školských zamestnancov bude závisieť aj od toho, či samosprávy budú plniť dohodnuté podmienky. ZMOS i združenie samosprávnych krajov SK 8 s vládou totiž podpísali memorandum o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky pre zabezpečenie finančnej stability verejného sektora na rok 2013. V ňom sa zaviazali znížiť deficit verejných financií v tomto roku na 2,9 percenta HDP. Aby to dosiahli, znížili mzdové náklady o päť percent a náklady na tovary a služby o 10 percent. To však bolo ešte pred novembrovým štrajkom pracovníkov školstva a rozhodnutím vlády o zvýšení ich platov.
Kažimír napriek tomu vyhlásil, že štát bude pravidelne vyhodnocovať plány znižovania výdavkov samospráv. „Ak ho budú plniť, bez problémov budeme štvrťročne púšťať tieto peniaze,“ dodal minister. Podľa neho by to samosprávy malo motivovať k tomu, aby šetrili.
Zástupcovia ZMOS-u však upozorňujú aj na ďalší problém, ktorý vláda nerieši. Prevádzku a mzdy školských pracovníkov financuje ministerstvo školstva prostredníctvom tzv. normatívu na žiaka. 80 percent z neho tvoria peniaze na mzdy, 20 percent ide na prevádzku. Keďže však normatív na mzdy nepokrýva všetkým školám platové potreby rovnako, samospráva mala právo prerozdeliť 10 percent z prideleného mzdového normatívu, aby rozdiely vyrovnala. Podobne sa postupovalo i pri prevádzke škôl. Možnosť presúvať časť normatívu však vláda koncom minulého roka zrušila.
„Dôsledkom takejto zmeny bude narušenie systému financovania základných škôl,“ varoval predseda ZMOS-u Jozef Dvonč. Nariadenie vlády podľa neho zo samospráv robí štatistov a celá zodpovednosť za mzdové nároky zamestnancov škôl prechádza na ministerstvo školstva.
Na Slovensku je pritom až 1¤536 miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi základných škôl, a 196 z nich má na starosti viac ako jednu základnú školu. Ak si riaditelia týchto škôl nedokážu plniť povinnosti voči zamestnancom, budú ich podľa ZMOS-u musieť riešiť individuálne priamo s ministerstvom.
Výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány hovorí, že ťažkosti budú najmä v mestách a obciach, ktoré majú na území viac ako jednu základnú školu. „Problémy nastanú školám, ktoré sú menšie, majú starších pedagógov s vyššími mzdovými nárokmi a podobne. Im, nie samosprávam, budú v priebehu roka chýbať peniaze na platy. Tento stav už žiadny starosta ani poslanci neovplyvnia,“ zdôvodnil Turčány.
Podľa odhadov ZMOS-u by sa tak do problémov mohla dostať až štvrtina škôl zo spomenutých 196 miest a obcí. Keby vláda ustúpila a samosprávy by mohli prerozdeliť aspoň päť percent z normatívov, počet problémových škôl by sa údajne znížil asi na 13 až 14 percent.
Ministerstvo školstva tvrdí, že výhrady majú iba tie samosprávy, ktoré v minulosti nezabezpečili dôslednú reštrukturalizáciu školskej siete. Tie, čo to urobili, o problémoch nehovoria. „Práve naopak. Pri presune časti mzdového normatívu by sa časť financií od nich presunula školám, ktoré neuskutočnili efektívne racionalizačné a manažérske opatrenia,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák.
Turčány nesúhlasí. „Sme presvedčení, že neexistuje priama úmera medzi mierou tzv. racionalizácie a financovaním miezd pre základné školy cez stopercentný normatív. Sú mestá, ktoré v minulosti zrušili alebo zlúčili niekoľko škôl, a napriek tomu môžu mať podľa nového nariadenia rovnaké problémy ako ostatní,“ pripomenul Turčány
