Najväčšia reforma štátnej správy v histórii krajiny odštartovala na druhý pokus. Ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi sa od stredy do piatkového rána kolegov vo vláde podarilo presvedčiť, aby program s názvom ESO podporili. S reformou, ktorej výsledkom bude aj zrušenie 64 štátnych úradov, stále nesúhlasia odbory a samosprávy.
Podľa Kaliňákovho návrhu má od januára zaniknúť celá špecializovaná krajská štátna správa. Činnosti zrušených úradov prejdú na obvodné úrady pod správou ministerstva vnútra. Ostatné rezorty mali pôvodne výhrady, že vnútro bude rozhodovať napríklad o územnom plánovaní či vyvlastňovaní namiesto rezortu dopravy, ale aj o vojenských samosprávach namiesto rezortu obrany. Spor okolo kompetencií, pre ktorý bolo rokovanie o reforme preložené zo stredy na včera, napokon vyriešilo nové znenie materiálu.
Kaliňák sľubuje, že jednotlivé ministerstvá o svoje kompetencie neprídu. Tvrdí, že jeho rezort prevezme do svojej právomoci iba réžiu spojených úradov a odborné činnosti prenechá naďalej jednotlivým ministerstvám. "Už v roku 2008 sme pripravili úrady na fakt, že prednosta obvodného úradu riadi úrad ako celok, ale každý konkrétny úsek, ako napríklad odbor školstva, riadi jeho riaditeľ aj s plnou samostatnou kompetenciou. Odborné činnosti sú tie, do ktorých ministerstvo vnútra nikdy nechcelo vstupovať," uviedol Kaliňák
Kompetencie jeho rezortu sa však predsa posilnia. Šéfov špecializovaných úsekov totiž bude menovať na návrh príslušného ministerstva prednosta obvodného úradu, ktorý bude podriadený priamo ministrovi vnútra. Šéf vnútra bude po novom môcť určiť, ktorý policajný útvar môže byť účastníkom súdneho či exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti a ktorý nie.
Za Kaliňáka sa postavil aj premiér Robert Fico, podľa ktorého sa rušením krajských úradov ušetrí len v budúcom roku 3,2 milióna eur. "To, čo sme schválili, sú možno tri percentá celého ESA. My sme len urobili prvý krok, ktorý bol absolútne nevyhnutný," vyhlásil s tým, že ešte zásadnejšia bude druhá fáza celej reformy, o ktorej sa ešte len bude rokovať. V nej by malo dôjsť k spojeniu štátnych úradov s niektorými úradmi, ktoré dnes patria pod obce a mestá. Vláda predpokladá, že po takomto zlučovaní do roku 2016 ušetrí až 700 miliónov eur.
Odborárom a samosprávam sa nepáči práve druhá časť reformy. Tvrdia, že Smer na ňu nemá žiadne analýzy. "Pokiaľ niekto má v programovom vyhlásení, že zruší krajské úrady, tak ich zrejme zruší a urobí preto maximum. Proti tomu nič nemáme a rovnako ako ani proti tomu, aby sa štátna správa zefektívnila," povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč a dodal, že pre samosprávy je dôležitá otázka ich kompetencií.
Podľa neho sa v rámci druhej fázy zmien môže stať, že niektoré kompetencie nebude v budúcnosti vykonávať štát, ale samospráva a naopak. Všetky tieto posuny mali byť podľa jeho jasné už pred odštartovaním reformy. Audit fungovania štátnej správy, ktorý by mal do tejto otázky priniesť viac svetla, bude hotový až v júni 2013. Tento termín označil Dvonč ako nešťastný.
Konfederácia odborových zväzov je presvedčená, že reforme malo predchádzať predloženie celkovej koncepcie zmien a postupnosť krokov. "Nesúhlasíme s postupom predkladateľa, keď navrhuje zmeny, ktoré majú viesť k zefektívneniu štátu len v čiastkových návrhoch zákonov," uviedla konfederácia v stanovisku.
Januárový zánik úradov sa bude týkať krajských úradov životného prostredia, ale aj stavebných, pozemkových, katastrálnych, lesných či školských úradov na úrovni krajov, územných vojenských správ a krajských úradov pre cestnú dopravu. Z celkového počtu štátnych úradníkov, ktorý prevyšuje 162-tisíc, by o prácu v rámci tohto kroku malo prísť len 199 ľudí.
"Naším cieľom nie je prepúšťanie ľudí, pretože tu budú veľké presuny. Máme rôzne agendy, na ktoré budú môcť ísť, pokiaľ budú mať záujem pracovať. Tu ide o šetrenia z hľadiska obslužnosti výkonu štátnej správy, aby sme tu nemali stovky rozpočtových organizácií, z ktorých každá je obstarávateľom a každá má mzdového pracovníka či sekretariáty," dodal Kaliňák, podľa ktorého má štát na druhej strane rezervy v počte pracovníkov zaoberajúcich sa výberom daní a ciel či správou sociálnych a zdravotných poplatkov.
Vládou schválená prvá časť reformy by sa na rokovanie parlamentu mala dostať už na septembrovej schôdzi. Okrem rušenia niektorých 64 úradov taktiež zasiahne do kompetencií ďalších 90 rozpočtových organizácií. Uvoľnené priestory po desiatkach úradov by mali byť zverené do správy ministerstva vnútra. Ako už Pravda informovala, to v súčasnosti pripravuje vznik štátnej realitky, prostredníctvom ktorej by chcelo štátny majetok prenajímať či predávať.
Dvonč: Malo sa ešte počkať
Samosprávam sa pripravovaná reforma štátnej správy nepozdáva a žiadali jej dopracovanie. O výhradách k reforme hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč.
V čom vidíte najväčšie nedostatky reformy?
Materiál má riešiť situáciu v štátnej správe, respektíve verejnej správe, a nie v samospráve. Štát má právo usporiadať si svoje inštitúcie, ale mali by byť vyčíslené dopady a povedať aj to, ktoré kompetencie pripadnú samospráve a ktoré budú v novousporiadanej štátnej správe. Aby občan vedel, kde si má vybaviť svoje záležitosti. Naša hlavná pripomienka teda znela, že neboli vyčíslené dopady a chýbajú analýzy.
Minister vnútra však hovorí o analýze, podľa ktorej ušetrí štát do roku 2016 až 700 miliónov eur. Sú to teda čísla postavené na vode?
To neviem zhodnotiť. Nemôžeme posudzovať opatrenia, ktoré sú robené na úrovni štátnej správy. My sme len chceli, aby bol v materiáli vyčíslený aj dosah na samosprávnu úroveň, pretože sa môže pokojne stať, že niektoré kompetencie nebude v budúcnosti vykonávať štát, ale samospráva a naopak. My sme vyžadovali ďalšiu diskusiu a chceli sme, aby sme tieto problémy spoločne dohodli a realizovali.
Napriek tomu, že analýzy neboli dopracované, stiahnutie materiálu už nepožadujete. Čo sa zmenilo?
Dohodli sme sa, že budeme ďalej diskutovať. Rokovania na túto tému by mali pokračovať na budúci týždeň.
